"Sľukárske šalenoty sme točili už aj v Paríži" hovorí Ján Minárik

Slovenský ľudový umelecký kolektív, alebo skrátene SĽUK, je profesionálny kolektív, ktorý je známy po celom Slovensku a jeho vystúpenia nás ohurujú už desiatky rokov. No v poslednom čase je čoraz ťažšie zaujať mladé publikum. Vtedy prídu do hry sociálne siete. Veď každý z nás tam strávi denne aspoň 30-45 minút, tak prečo to nevyužiť?

Ján Minárik, (na Instarame sa prezentuje pod menom pán Ján) režisér a producent v jednej osobe, sa pýtal podobnú otázku, keď sa stal správcom instagramového účtu SĽUK-u a postupne našiel geniálne riešenie. Vzhľadom na to, že on sám nie je tanečníkom v súbore, no pohybuje sa v tanečných kruhoch, pozná kolektív vďaka tomu, že je ich externým tréner a tak sa sem-tam stalo, že bol na ich tréningoch ako pozorovateľ a občas si pustil si cez slúchadlá svoj obľúbený mix pesničiek. A na neuveriteľne často sa mu stávalo, že tanečníci išli presne do rytmu takej, či onakej piesne. To sa stalo prototypom nápadu na Šalenoty.

No zo začiatku to neboli Šalenoty ako ich poznáme teraz. Boli to len zostrihy z predstavení, alebo spoza scén. To síce pritiahlo pozornosť mnohých, ale Ján vedel, že určite vie spraviť aj viac. Zostrihy totiž nemajú takú silu ako predstavenie samotné a preto musel prísť s niečím novým, moderným, čo by prilákalo ešte viac divákov.

Poobzeral sa po ostatných súboroch na Slovensku či aj po svete a vytvoril si, ako sám hovorí, rovnicu. Bola jednoduchá a zrozumiteľná:

svetová hudba + folklórne kroky + zaujímavé miesta + spájanie komunity + tanečné výzvy = SĽUK-árske šalenoty

Jedno z prvých zo série Šalenôt bolo video natočené na Univerzitnej ulici v Košiciach, kde tanečníci prišli predstaviť program PAŠIE. Odvtedy toto video bolo mnohokrát zremixované inými ľuďmi a stalo sa inšpiráciou aj pre veľkú skupinu ne-tanečníkov, čo je jedným z cieľov samotného súboru. Vždy je to pre autora radosť vidieť, ako sa niečo čo vymyslel, rozšírilo a stalo virálnym.

No pán Ján by to nezvládol sám, ako to prízvukoval i nám. Nebyť iniciatívy jeho manželky Zuzky a jeho kamaráta a manažéra tanca Romana Majera. Oni ho v tom podporovali, inšpirovali a podnecovali pre tvorbu týchto skvelých videí. Za úspech vďačí aj vedeniu: “Tiež je dôležité vedieť, že nebyť otvoreného myslenia nášho vedenia a prejavenej dôvery pre nich neznámemu človeku, nič z toho čo ľudia tak milujú, by sa nestalo,” hovorí.

Ak si ale niekto myslí, že tvorenie Šalenôt je jednoduché je na veľkom omyle. Každé video chce poriadny koncept, scenár, hudbu a to nehovoriac o riešení technických problémov za pochodu. Hľadanie, na aký trend chcú naskočiť dá tiež zabrať.

Ako sa tvoria Šalenoty?

Postup pri natáčaní Šalenôt je pomerne jednotný. Janko pripraví zadania, rozdelí tímy a spíše si detaily.

“V dohodnutý deň točenia sa stretneme, všetkým pošlem moje poznámky aj s náhľadom ako by to video malo vyzerať a poviem kto s kým dnes pracuje,” hovorí. Potom sa dané skupinky rozdelia a dohadujú sa ako ten či onen nápad zrealizujú. Po chvíli ich ide individuálne skontrolovať, zisťuje či sa už nevymykajú predstave, no častejšie sa stáva, že nápad vylepšia. Natáča sa podľa poradia, ako sú skupinky pripravené, aby nenastávalo žiadne zdržanie, lebo natáčanie dáva zabrať aj fyzicky, aj časovo.

Rekord boli dve a pol hodiny v Paríži, z dôvodu presunov z lokality na lokalitu. Naopak najkratší čas zabralo natáčanie pri novej budove SND a to 30 minút, čo je aj tak dosť veľa.

No nemyslite si, že to je všetko. Mnoho práce dá zabrať aj postprodukcia ako taká, strihanie nie je také jednoduché ako si človek môže myslieť. Je neskutočné ako tento zdanlivo jednoduchý úkon, ako natočiť jeden reel na Instagram v skutočnosti prácu toľkých ľudí a hlavne jedného, pána Jána, ktorému patrí vďaka za všetky zodpovedané otázky a skvelú spoluprácu.

A teraz už bežte dať follow SĽUK-u a pozrite si všetky Šalenoty lebo každá z nich je kus umeleckého diela.

Napísal, úprava: Jozef Balog

Úvodná fotografia: facebook - Instagram: sluk_sk