ROZHOVOR: Vlado Michalko - „Od country tancov k folklóru"

Vladimír Michalko je pedagógom, choreografom a jedným zo zakladateľov festivalu Rozhybkosti. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, v odbore choreografia ľudového tanca. 


Venujete sa folklóru už desiatky rokov. Kto Vás k nemu priviedol?

Začínal som s country tancami, a keď skupina ukončila svoju činnosť, zlanárili ma Slavo Ondejka a chalani zo súboru Hornád, s ktorými sme sa vtedy počas nácvikov stretávali v spoločnej šatni. Bola to náhoda, ale keďže verím, že náhody a nehody neexistujú, tak jednoducho to tak malo byť. :)


IMG_2790jpg

Zdroj: Foto - Archív Rozhybkosti


Čo pre Vás folklór znamená? 

Už súčasť môjho života a má pre mňa mimoriadnu hodnotu. Je to moja práca a stále zároveň aj hobby. Od 21 rokov sa folklóru venujem aj pracovne a myslel som si, že po čase ma to omrzí, ale asi niečo, čo je podstatné, len tak ľahko neomrzí. Ako napríklad aj príroda. Zároveň vnímam ako moju misiu tu a teraz vyhľadávať staré výskumy a popularizovať folklór.

Pre naše tradície a folklór sú dôležití nasledovníci. Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí sa nezaujímajú veľmi o folklór?

„Perše poznaj svojo rodzisko a aš tak dajake San Francisko“ je výrok Jána Lazoríka. V skrátenej podobe ho máme ako slogan festivalu Rozhybkosti. To by mohol byť hlavný odkaz a impulz na zamyslenie sa. Nie všetci však musia chodiť do súboru, tancovať či nosiť kroj. Stačí, keď budú mať úctu k ľudovým tradíciám. Tým samozrejme nemyslím na ich štylizovanú podobu, napríklad v prípade tanca presiaknutú moskovskou baletnou kultúrou, ale na tú pôvodnú. Verte mi, má väčšiu hodnotu.

Folklóru sa venujete už niekoľko desiatok rokov. Stala sa Vám vtipná príhoda spojená s ním, ktorú môžete spomenúť?

Mal som vystúpenie v Parchovanoch, ktoré bolo v poobedňajších hodinách, a tak som si povedal, že navštívim pred vystúpením ešte Jozefa Repka, nositeľa ľudových tradícií, že sa porozprávame a zároveň nahrám pár piesní. Keďže som bol študent, tak som šiel z Košíc odvážne stopom do Parchovian, no napriek veľkej snahe mi nezastavilo ani jedno auto. Nakoniec som až v Bidovciach (17km) stopol zájazdový autobus a na moje veľké prekvapenie v ňom bol už súbor, s ktorým som v ten deň tancoval na podujatí v Parchovanoch. Takže sa nekonalo žiadne stretnutie ani nahrávanie a rovno som šiel na pľac. Len som mal už vtedy 17 km v nohách.

1jpeg

Zdroj: Foto - Archív Rozhybkosti


Prečo ste sa rozhodli založiť myšlienku Rozhybkosti? 

Pretože chceme aby sa prvky tradičnej kultúry nevytrácali z bežného života a veríme, že ľudia v spoločnosti budú stále viac tancovať, hrať a spievať. Pretože tradičná ľudová kultúra bola, je a mala by aj naďalej byť našou súčasťou. Aj naďalej by nás mohla v istej miere obohacovať. Preto chceme prinášať prvky ľudového tanca, hudby a spevu do voľného času i bežného života širokého okruhu ľudí.

Vieme, že Rozhybkosti sú jeden z najväčších interaktívnych festivalov na Slovensku. Plánujete pre tento ročník niečo výnimočné? 

Novinkou pre tento ročník je stan určený pre úplne každého, aj najväčších začiatočníkov, kde bude prebiehať výučba tancov z obcí Slovenska - KROK ZA KROKOM, pod vedením viacerých pedagógov zo Slovenska a pod gesciou profesora tanca Petra Lévaia.

Ako vyberáte tance, ktoré sa následne učia na tanečných domoch?

Vždy si vyberieme jeden nosný región a z neho vhodné tance. Potom prinášame z rôznych regiónov niekoľko noviniek, ale hlavne do programu zaradíme obľúbené tance z rôznych regiónov, ktoré sa etablovali u návštevníkov tanečných domov a často si ich rozkazujú pred muzikou.

DSC_3457jpg
Zdroj: Foto - Archív Rozhybkosti


Plánujete aj tento rok špeciálneho hosťa?

U nás na Slovensku to nie je tak, že sú ďalšie a ďalšie skupiny lektorov a kapiel, ktoré vedia správne naučiť hrať, spievať a tancovať tak, ako to bolo kedysi. Je nás relatívne málo, väčšina je u nás na festivale, a preto sú všetci pre nás špeciálni.

Môžem však spomenúť večerné predstavenie „Neďaleko do neba“, spomienkový program venovaný osobnosti, ktorá bola silno spätá s Liptovom a folklórnym svetom. V programe sa spoja viacerí umelci, aby vzdali hold Zuzane Gajdošovej “Paluške” z Východnej, ktorá svoje umenie zanechala aj pre budúce generácie.

Vaša myšlienka na záver?

Bolo by fajn priniesť trošku viac pokoja do tejto našej spoločnosti a dobrou piesňou, hudbou a tancom sa to dá. U nás na festivale je na to priestor, preto hybajte na Rozhybkosti.



Lístky na Rozhybkosti si viete zakúpiť TU: https://rozhybkosti.sk/listky


Ak nájdete v článku chybu - napíšte nám.

Napísal, úprava: Maroš Majerník

Úvodná fotografia: Archív Rozhybkosti