ROZHOVOR: „Kroje sú neoddeliteľná súčasť našej histórie, ľudovej kultúry Slovenska" hovorí zberateľ krojov Stanislav Talapka
Stanislav Talapka je nadšencom folklóru a dlhoročný zberateľ folklórnych ženských aj mužských odevov. Jeho zbierka je početne rozrastená, ale ako sám hovorí: „mojím cieľom nie je mať všetko".
Čo Vás priviedlo k záujmu o zbieranie krojov?
O folklór sa zaujímam viac ako 30 rokov, nikdy som však nebol aktívnym členom nejakého
súboru. Bola to úplná náhoda, že som sa asi pred 8 rokmi ocitol v starom dome pani Katky Kraskovej pri Nitre, jeden z najznámejších zberateliek ľudového odevu na Slovensku. Zrazu som uvidel dovtedy neznámy svet starých látok, modrotlače, výšiviek, čepcov, opleciek... Tam som, nevediac čo to spôsobí, získal prvý kroj, ktorý sa stal základom zbierky. Bol to čierny sviatočný komplet z čilejkárskych obcí Tekova, ktorý je tvorený brokátovými zásterami, podšitými papierom, brokátový kabátik – lipitka, plátenné spodnice – sponníky, perličkový čepiec a strapcový ručník na hlavu.
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Koľko krojov máte vo vašej zbierke a aký je ich pôvod?
Tým, že sa výrazne nešpecializujem iba na vybraté obce, alebo región, mám kroje z mnohých častí Slovenska, od Spiša, Horehronia, Podpoľania, Hontu, Novohradu až po Záhorie a Myjavu. Zbieram hlavne ženské kroje, väčšinu tvoria sviatočné kroje, ktorých sa zachovalo do dnešnej doby najviac. Mám však aj kroje smútočné, či pôstne. Ich počet sa mení, mojím cieľom nie je mať všetko, alebo najväčšiu zbierku. Tá súčasnosti obsahuje asi 80 ženských kompletov a niekoľko samostatných častí – mužské košele, čepce...
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Máte nejaké osobné príbehy alebo zážitky spojené s niektorým z vašich krojov?
Mnohé kroje mám spojené s príbehmi ľudí, ktorí ich nosili, alebo tým, ako som ich získal. Za väčšinou z nich som za nimi osobne vycestoval, prešiel desiatky dedín a miest. Keď som si kompletizoval kroj z rusínskej obce Jarabina na Spiši, zúčastnil som sa ich folklórneho festivalu priamo v obci. Domáci mali svoje kroje vystavené pred domami, kade prechádzali návštevníci. Na jednom plote som našiel zavesenú starú modrotlačovú šatku, ktorá mi chýbala do kompletu. Opýtal som sa majiteľov domu, či by som ju mohol získať, bohužiaľ, povedali mi, že nie je ich, ale susedy, ktorá im ju požičala a býva v Košiciach. Asi po dvoch mesiacoch som dostal poštou balíček s touto šatkou a listom. Tá neznáma pani, majiteľka šatky, mi napísala, že počúvala v rozhlase rozhovor so mnou, kde som rozprával o krojoch a vzťahu k nim, a tak sa rozhodla mi ju venovať. Dodnes, aj vďaka tomu, je tento krásny kroj v mojej zbierke a patrí k tým najcennejším.
Ako sa staráte o udržiavanie a zachovávanie kvality krojov vo vašej zbierke?
Mám ich uložené v na mieru robených kartónových krabiciach, v každej je uložený jeden alebo dva komplety. V letnom období sa ich snažím vetrať, zavesené v tieni na záhrade. Najbežnejším nepriateľom, hlavne vecí z kašmíru a vlny sú mole, proti ktorým používam dostupné prostriedky na ich odpudenie. Prianie a čistenie vždy zvažujem, ak má niečo 100 a viac rokov, netreba očakávať, že to bude ako čerstvo ušité. Priemyselné čistiarne neodporúčam, ľudia tam často nemajú predstavu, čo majú v rukách a čo s tým môžu robiť. Keď už, spolieham sa na pomoc a rady tých, ktorí sa krojom venujú.
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Aké sú najvzácnejšie vo vašej zbierke a ako ste ich získali?
Ako som spomínal, najcennejšie sú tie, ku ktorým sa viaže príbeh ľudí, ich nositeľov, majiteľov, dedičov. Vysoko si cením kroje z miest, ktoré už zanikli, alebo sa tam už nevyskytujú. Takými sú napríklad obce Lešť, alebo Turie Pole, ktoré boli násilne vyľudnené a kroje sa spolu s ich majiteľmi roztratili po Slovensku. Osobitný vzťah mám ku krojovým častiam z môjho rodného Turca, ktoré sú veľmi málo známe aj medzi odborníkmi a zberateľmi.
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Máte nejaký konkrétny cieľ alebo smer, ktorým chcete rozšíriť vašu zbierku krojov?
Mám pár nedokončených krojov, ku ktorým mi chýbajú jednotlivé časti a chce by som ich
skompletizoval. Zároveň by som bol rád, aby sa už nestávalo to, čo v nedávnej minulosti, keď sa kroje vyhadzovali, pálili a ničili. Je to neoddeliteľná súčasť našej histórie, ľudovej kultúry Slovenska. Majú silnú výpovednú hodnotu a hovoria mnoho o spôsobe života svojich nositeľov.
Ak nájdete v článku chybu - napíšte nám.
Čo Vás priviedlo k záujmu o zbieranie krojov?
O folklór sa zaujímam viac ako 30 rokov, nikdy som však nebol aktívnym členom nejakého
súboru. Bola to úplná náhoda, že som sa asi pred 8 rokmi ocitol v starom dome pani Katky Kraskovej pri Nitre, jeden z najznámejších zberateliek ľudového odevu na Slovensku. Zrazu som uvidel dovtedy neznámy svet starých látok, modrotlače, výšiviek, čepcov, opleciek... Tam som, nevediac čo to spôsobí, získal prvý kroj, ktorý sa stal základom zbierky. Bol to čierny sviatočný komplet z čilejkárskych obcí Tekova, ktorý je tvorený brokátovými zásterami, podšitými papierom, brokátový kabátik – lipitka, plátenné spodnice – sponníky, perličkový čepiec a strapcový ručník na hlavu.
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Koľko krojov máte vo vašej zbierke a aký je ich pôvod?
Tým, že sa výrazne nešpecializujem iba na vybraté obce, alebo región, mám kroje z mnohých častí Slovenska, od Spiša, Horehronia, Podpoľania, Hontu, Novohradu až po Záhorie a Myjavu. Zbieram hlavne ženské kroje, väčšinu tvoria sviatočné kroje, ktorých sa zachovalo do dnešnej doby najviac. Mám však aj kroje smútočné, či pôstne. Ich počet sa mení, mojím cieľom nie je mať všetko, alebo najväčšiu zbierku. Tá súčasnosti obsahuje asi 80 ženských kompletov a niekoľko samostatných častí – mužské košele, čepce...
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Máte nejaké osobné príbehy alebo zážitky spojené s niektorým z vašich krojov?
Mnohé kroje mám spojené s príbehmi ľudí, ktorí ich nosili, alebo tým, ako som ich získal. Za väčšinou z nich som za nimi osobne vycestoval, prešiel desiatky dedín a miest. Keď som si kompletizoval kroj z rusínskej obce Jarabina na Spiši, zúčastnil som sa ich folklórneho festivalu priamo v obci. Domáci mali svoje kroje vystavené pred domami, kade prechádzali návštevníci. Na jednom plote som našiel zavesenú starú modrotlačovú šatku, ktorá mi chýbala do kompletu. Opýtal som sa majiteľov domu, či by som ju mohol získať, bohužiaľ, povedali mi, že nie je ich, ale susedy, ktorá im ju požičala a býva v Košiciach. Asi po dvoch mesiacoch som dostal poštou balíček s touto šatkou a listom. Tá neznáma pani, majiteľka šatky, mi napísala, že počúvala v rozhlase rozhovor so mnou, kde som rozprával o krojoch a vzťahu k nim, a tak sa rozhodla mi ju venovať. Dodnes, aj vďaka tomu, je tento krásny kroj v mojej zbierke a patrí k tým najcennejším.
Ako sa staráte o udržiavanie a zachovávanie kvality krojov vo vašej zbierke?
Mám ich uložené v na mieru robených kartónových krabiciach, v každej je uložený jeden alebo dva komplety. V letnom období sa ich snažím vetrať, zavesené v tieni na záhrade. Najbežnejším nepriateľom, hlavne vecí z kašmíru a vlny sú mole, proti ktorým používam dostupné prostriedky na ich odpudenie. Prianie a čistenie vždy zvažujem, ak má niečo 100 a viac rokov, netreba očakávať, že to bude ako čerstvo ušité. Priemyselné čistiarne neodporúčam, ľudia tam často nemajú predstavu, čo majú v rukách a čo s tým môžu robiť. Keď už, spolieham sa na pomoc a rady tých, ktorí sa krojom venujú.
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Aké sú najvzácnejšie vo vašej zbierke a ako ste ich získali?
Ako som spomínal, najcennejšie sú tie, ku ktorým sa viaže príbeh ľudí, ich nositeľov, majiteľov, dedičov. Vysoko si cením kroje z miest, ktoré už zanikli, alebo sa tam už nevyskytujú. Takými sú napríklad obce Lešť, alebo Turie Pole, ktoré boli násilne vyľudnené a kroje sa spolu s ich majiteľmi roztratili po Slovensku. Osobitný vzťah mám ku krojovým častiam z môjho rodného Turca, ktoré sú veľmi málo známe aj medzi odborníkmi a zberateľmi.
Zdroj: Foto - Stanislav Talapka
Máte nejaký konkrétny cieľ alebo smer, ktorým chcete rozšíriť vašu zbierku krojov?
Mám pár nedokončených krojov, ku ktorým mi chýbajú jednotlivé časti a chce by som ich
skompletizoval. Zároveň by som bol rád, aby sa už nestávalo to, čo v nedávnej minulosti, keď sa kroje vyhadzovali, pálili a ničili. Je to neoddeliteľná súčasť našej histórie, ľudovej kultúry Slovenska. Majú silnú výpovednú hodnotu a hovoria mnoho o spôsobe života svojich nositeľov.
Ďakujeme za rozhovor.
Ak nájdete v článku chybu - napíšte nám.
Napísal, úprava: Maroš Majerník
Úvodná fotografia: Stanislav Talapka